Posledné tango v Paríži (deň 6.)

Autor: Eva Kučerová | 30.8.2012 o 12:22 | Karma článku: 5,06 | Prečítané:  650x

V tomto prípade, pre mnohých určite bohužiaľ, nehovorím o legendárnom talianskom snímku Bernarda Bertolucciho. Na scénu prichádza očarujúci Paríž, s ktorým sa na týchto riadkoch stretávame poslednýkrát - aspoň pre tento raz. Réžia posledného dňa v Paríži bola len a len v našich rukách a toto je jeho celosvetová premiéra.

Originálny názov: Posledný deň v Paríži

V hlavných úlohách: Georges Pompidou, Gustave Eiffel, Napoleón I. a my

Scenár a réžia: my (samozrejme aj kostýmy, výprava a všetko ostatné)

„Posledný deň", vzdycháme. Keď posledný, tak posledný! Taký si treba predsa poriadne užiť, ako inak. Predošlý lážo.plážo deň strieda aktívny program a my stojíme pred jednou z najkontroverznejších stavieb Paríža - Centre Georges-Pompidou.

P8121742.jpg

Zaujímavé riešenie budovy kultúrneho centra

Obrovské kultúrne centrum postavené zo skla, ocele a plastu jedni milujú a druhí nenávidia. Tým, že vedenie vody a elektriny vrátane výťahov a eskalátorov je viditeľné zvonku, budova pôsobí utramoderným dojmom a to aj napriek tomu, že bola navrhnutá už v roku 1971. Divadlá, kiná, knižnice a múzeá si tu nažívajú pekne bok po boku. Dizajnéri, študenti, umelci či turisti sa tu stretávajú  pri káve, podávanej zásadne v plastových pohároch (samozrejme všetko dizajnové) alebo sa prehrabávajú v záplave umeleckých pohľadníc, hand-made zošitov a zaujímavých kníh. Pri druhej spomenutej činnosti ako keby zastal čas. Toho si však vyhraďte naozaj dostatok v tom prípade, ak sa vyberiete do Národného múzea moderného umenia. Nielenže sa jedná o druhé najväčšie múzeum svojho druhu na svete (po Metropolitnom), ale vstupné opäť neplatia študenti EÚ do 25 rokov. Čo si budeme hovoriť, poteší!

P8121822.jpg

Už z vonku viete, že toto je umelecké teritórium

Výstavné priestory zaberajú až dve poschodia a naozaj stoja za to. Stála expozícia je rozdelená na zbierku moderného umenia do roku 1960 a na moderné umenie od roku 1960 až po to súčasné. Jednoduché biele miestnosti sú zaplnené skvostnými dielami od najznámejších umelcov sveta, akými sú napríklad Joan Miró, Marc Chagall, Pablo Picasso, Andy Warhol, Marcel Duchamp, Kazimir Malevič a mnohí iní. Maľby a kresby sa striedajú s fotografiami a inštaláciami od výmyslu sveta. Okrem spomenutých druhov exponátov narazíte tiež na úžitkové predmety ako napríklad čipkovaný plot, početné architektonické projekty alebo rovno celé miestnosti, ktoré si dali na objednávku vyhotoviť vplyvné osobnosti.

P8121766.jpg

Vkus bývalého prezidenta G. Pompidou

P8121773.jpg

Updatnutý Čierny štvorec (obdĺžnik) na bielom pozadí :)

P8121804.jpg

Picasso

Ak je umenie vašou záľubou, budete sa v Musée national d'Art moderne cítiť ako v raji. Mňa osobne toto miesto veľmi zaujalo, dá sa povedať, že asi do rovnakej miery ako galéria Tate Modern v Londýne. Naopak, tá barcelonská, sa mi teraz v porovnaní s parížskou javí ako sivá myška. Skvelým bonusom tohto miesta nabitého umeleckou energiou je jeho rozľahlá terasa, ktorá sa nachádza na piatom poschodí. Je z nej veľmi pekný výhľad na mesto a na šikovne umiestnené sochy umelcov, ktoré sa ako keby vynárajú z umelo vytvorených vodných plôch. Žiť tak v Paríži, chodím tam minimálne tak raz za mesiac. Teda aspoň do tej dvadsať päťky, že?!

P8121800.jpg

So železnou pravidelnosťou som si opakovala, že ma nebolia nohy a že nie som vôbec, ale vôbec unavená. To už na nás čakala hlavná dominanta mesta - Eiffelovka. Z podzemia sme vyšli na zastávke Trocadéro, no na ďalšie múzeá sme už nemali čas, náladu ani energiu. Stála tam a bola neprehliadnuteľná (čím to asi bude?). Pri pohľade na štíhlu a vysokú Tour Eiffel sme chytili druhý dych.

P8121832.jpg

Trocadéro vs. Eiffelovka

Ten nám však vzápätí, keď sme stáli priamo pod ňou uvedomujúc si jej veľkosť,  aj vyrazila. Ešteže si môžu obdivovatelia iron lady schladiť hlavy vo fontánach paláca, ktoré sa počas leta menia na provizórne bazény. Možno sa vám zdá, že tu zaznieva príliš veľa chvály na stavbu, ktorú mnohí nazývali (nazývajú) tiež kopou šrotu. Mne sa však naozaj páči. Na rozdiel od Maupassanta, ktorý o nej kedysi povedal, že jej jediné plus je, že je to jediné miesto v Paríži, z ktorého tú príšernú konštrukciu nevidieť. Verili by ste dokonca tomu, že ešte dnes existuje organizácia bojujúca za jej odstránenie? Potom by musela zmiznúť podobizeň Eiffelovej veže zo všetkých suvenírov, pohľadníc a bedekrov a čierni predavači by už, stále však načierno, predávali na kľúče len prázdne krúžky. Za euro. Vežu sme si obzreli spredu-zozadu, od hlavy po päty. Poprechádzali sme sa po Martových poliach, ktoré boli plné piknikujúcich ľudí a hovorili sme si, že nabudúce už isto-iste pôjdeme aj hore, na samý vrch. Ako pravý šmírak som odpozorovala plusy a mínusy pikniku na tomto mieste. Plusy: Eiffelovka. Mínusy: trávnik plný papierikov, množstvo ľudí, rozhovor prerušovaný asi každé dve minúty predavačmi vína, prípadne bagiet. Ja len tak, aby ste vedeli.

P8121835.jpg

Parížska žirafka

Okolo École militaire, čiže Vojenskej školy, sme sa z posledných síl pretancovali až k Invalidovni. Táto zlatokopulovitá stavba kedysi slúžila ako nemocnica pre kráľovských vojakov. Dnes sa v nej nachádza múzeum armády a je miestom  posledného odpočinku Napoleóna I. Keď sa v mene celého Paríža tento veľký-malý muž s nami rozlúčil, vybrali sme sa domov snívať o tom, ako sa sem opäť jedného dňa vrátime.

Fin.

P.S. Nikdy som sa neodfotila a ani sa nikdy neodfotím s monumentom ako Eiffelovka, Louvre alebo Pyramídy v Gize tak, že ich akože držím.

 


 

 



 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?