Carmen Sylva - poetická kráľovná

Autor: Eva Kučerová | 22.10.2012 o 15:21 | Karma článku: 5,49 | Prečítané:  580x

V záplave Sissimánie som v jednej knižke prednedávnom narazila na postavu z dejín, ktorá ma veľmi zaujala. Kráľovná Rumunska, Alžbeta, bola nielen menovkyňa rakúsko-uhorskej cisárovnej, ale aj jej priateľka a tzv. spriaznená duša.  Obe ženy nachádzali záľubu v umení, najmä však v literatúre, ktorá poskytovala útočisko ich romantickým dušiam.  Na rozdiel od Sissi, ktorá si viedla poetický denník, kráľovná Rumunska, Alžbeta, svoje diela dokonca verejne publikovala  pod pseudonymom Carmen Sylva.

Táto, u nás nie veľmi známa panovníčka, sa celým menom volala Pauline Elisabeth Ottilie Luise zu Wied, teda Alžbeta z Wiedu. Narodila sa tesne pred koncom roka, dňa 29. decembra 1843, na zámku Monrepos v západnej časti Nemecka.

regina-elisabeta-a-romaniei-carmen-sylva.jpg

Dnes sme Alžbetu mohli poznať ako princeznú z Walesu a následne kráľovnú Veľkej Británie, Írska a  Indie, pretože jej meno figurovalo na zozname potenciálnych neviest pre Bertieho - najstaršieho syna kráľovnej Viktórie. Samotná Viktória sa prihovárala v Alžbetin prospech  a nebyť  jej dcéry, princeznej Vicky, ktorej sa Alžbeta zdala pre brata málo atraktívna, mohlo dopadnúť všetko úplne inak.  Kráľovná Viktória sa však nevzdávala a hovorila si, že ak nemecká princezná nebola vhodná pre následníka trónu, možno sa zapáči jej ďalšiemu synovi Alffiemu, teda Alfrédovi, vojvodovi z Edinburgu. Oboch mladých spájala láska k hudbe, ktorá sa podľa dochovaného príbehu stala aj tým, čo ich rozdelilo. Alfréd vedel, že matke nemôže odporovať, a preto sa vybral do Nemecka, kde sa mal stretnúť s mladou Alžbetou. Tá, keďže sa dopočula o jeho vášni k husliam, pripravila pre neho špeciálny koncert v zámockom parku.  Alfréd sa údajne zľakol šikovnosti a talentu princeznej a z panstva ako pravý "gentleman" ušiel.

Mladá Alžbeta aj naďalej zostávala slobodná a tento spoločensky sledovaný fakt spôsoboval, že sa ani zďaleka necítila ako v rozprávke. Ako to však už s princeznami býva, veľká láska si počkala aj na ňu. Romantická verzia príbehu hovorí, že Alžbeta sa so svojím budúcim manželom, princom Karlom, zoznámila na jednom bále v Prusku. Bál patril medzi najvýznamnejšie spoločenské udalosti šľachty, ktorá sa na nich predstavovala v krásnych a najmä dlhých plesových róbach. Alžbetine šaty zdobila vlečka, ktorá sa jej údajne nešťastne zaplietla pod nohy. Tá stratila rovnováhu a nechýbalo veľa a mladej princeznej by sa stal ďalší trapas.  Našťastie však pohotovo zasiahol mladík, ktorý sa celým menom volal Karl Eitel von Hohenzollern-Sigmarigen a milú príhodu i Alžbetu nemohol dostať z hlavy ešte dlho po tom ako sa bál skončil.

O niekoľko rokov po tejto udalosti čelil Karl veľkej výzve. Rumunsko v roku 1866 konečne dosiahlo vytúženú nezávislosť, a preto bolo nevyhnutné, aby sa na čelo národa postavil tzv. domnitor, teda suverénny vládca. V Karlovom živote nastúpilo obdobie veľkých zmien. Vedel, že ak ponuku prijme, bude sa musieť rozlúčiť s rodným Nemeckom a presťahovať sa do Rumunska, svojej novej vlasti, kde ho už viac nebudú oslovovať Karl, ale Carol. V neposlednom rade stála tiež otázka manželstva, ktorá bola pre svedomitého mladíka veľmi dôležitá. Aj po rokoch bol Karl Alžbetou očarený, preto čoskoro prišla očakávaná žiadosť o jej ruku. Pre mladú princeznú sa vidina nového života stala únikom zo stereotypu, nehovoriac o možnosti, že z princa sa časom stane kráľ novovzniknutej krajiny (čo sa stalo v roku 1881).  Alžbeta ponuku na sobáš prirodzene prijala a 15. novembra 1869 sa v Bukurešti začal spoločný život neskôr politicky i verejne aktívneho páru.

405514_323753550991281_100000699154902_1078405_2097263433_n.jpg

Mladý pár

Prvé stretnutie s Rumunskom, konkrétne s Bukurešťou, bolo pre Alžbetu pomerne veľkým sklamaním. V novej krajine videla odraz jednoduchosti a chudoby. Bola to však najmä jazyková bariéra, ktorá spôsobovala, že vzdelaná žena hovoriaca plynule niekoľkými svetovými jazykmi sa zo dňa na deň musela naučiť komunikovať pomocou mimiky a gest. Mnohokrát sa cítila osamelá a izolovaná od bežného života, chýbalo jej rodné Nemecko a rodina. Nové prostredie jej však nedovoľovalo poddať sa smútku a letargii, preto každý deň objavovala pre ňu nové a zaujímavé veci. Približne mesiac po svadbe vír mnohotvárnych dní narušila správa o Alžbetinom tehotenstve. Citlivá budúca mamička ťažko znášala fakt, že jedinú oporu v celej šírej krajine pre ňu predstavuje jej manžel Carol, ktorý bol na jednej strane čestný a verný, ale na strane druhej nie natoľko láskavý, pozorný a milujúci, aby sa Alžbeta cítila naozaj šťastná.  Napriek všetkému poctivo študovala reálie, jazyk a históriu jej nového domova . Pocit neskonalého šťastia sa predsa však len dostavil.  8. septembra 1870 sa manželskému páru narodila dcéra, ktorú nazvali Mária. Dievčatko všetci oslovovali láskavou rumunskou verziou jej mena - Mariora. Alžbeta plná materinských citov si zaumienila, že vždy bude stáť pri milovanej dcérke, že sa stane jej dôverníčkou a že práve jej obetuje celú svoju lásku, čas a pozornosť. Na rozdiel od chlapca, ktorý by patril celému Rumunsku, dievčatko patrilo len a len jej. V Mariore našla útechu a radosť po viacerých potratoch sprevádzajúcich smutné dni. Udalosti nabrali rýchly spád, keď Rumunsko postihla epidémia detského šarlachu a neušetrila ani malú Máriu, ktorá chorobe vo veku tri a pol roka bohužiaľ podľahla. Pre takmer 31-ročnú Alžbetu bolo neskutočne ťažké prijať stratu milovanej dcérky. Tieto dramatické okolnosti spôsobili odcudzenie manželov. Alžbeta nevýslovne trpela nielen smrťou dieťaťa, ale tiež faktom, že nebola schopná priviesť na svet ďalšie stvorenie, ktoré by reprezentovalo dediča a následníka dynastie. Carol, plánujúci sobášom s Alžbetou založiť silnú dynastiu, jej v žiali veľmi situáciu neuľahčoval a ona sa cítila potrestaná osudom, aj pohľadom a prístupom manžela. Postupom času sa Alžbeta a Carol začali jeden druhému vzďaľovať natoľko, že každý žili vo svojom vlastnom malom vesmíre.

elisabethmitmarie1.jpg

Jedna z mála fotografií s malou Máriou

Spomínané udalosti prirodzene spôsobili, že Alžbeta sa čoraz viac uzatvárala do svojho vnútra. Neustále hľadala utišujúci liek na silnú bolesť. Plne sa pohrúžila do svojej, teraz už kráľovskej úlohy (v roku 1881 sa Rumunsko stalo kráľovským a pár bol v Bukurešti korunovaný za kráľov Rumunska) a čoraz viac sa zaujímala o problémy obyvateľov krajiny, na čele ktorej stála spolu s manželom. Svoju lásku a energiu vkladala do spoločensky prospešných aktivít, prostredníctvom ktorých sa snažila zmodernizovať život rumunského ľudu. Zároveň však chránila ich tradície a folklór, ktoré ju v mnohom inšpirovali. Ako jedna z mála predstaviteľov monarchie sa nebála lámať konvencie netradičným spôsobom. Je známe, že vzácnych hostí vítala v tradičnom rumunskom kroji, ktorý povýšila na slávnostný a reprezentatívny odev. Zlepšenie hygienických návykov, vzdelania, zdravotnej starostlivosti a životnej úrovne stali sa métami vládnuceho páru. To, čo však Alžbetu, citlivú ženu s bohatou fantáziou, priťahovalo najviac, bola rumunská ľudová slovesnosť šíriaca sa ústnym podaním. Fascinovala ju predstava, že krásne lyrické povesti, ktoré už po generácie kolovali krajinou, zaznamená a položí na papier. Jej vášeň a lásku k literatúre mnohí prirovnávajú už k spomínanej rakúskej cisárovej Alžbete. Obe panovníčky mali toho toľko spoločného, a predsa ich tiež toľko delilo. Napriek tomu, že obe ženy prišli o dieťa v útlom veku a obe nachádzali potešenie a únik v písaní, Sissi nikdy nevedela a vďaka svojej povahe a vrtochom ani nemohla pochopiť Alžbetin zápal a svedomité plnenie povinností kráľovnej. Tak či onak, obe prekypovali bohatým vnútorným svetom a ich osobnosti (alebo kulty?) prežívajú dodnes.

kroj.jpg

Alžbeta v tradičnom rumunskom kroji

Alžbeta (rumunská) o Alžbete (rakúskej): "Všetko na tejto žene bolo veľké, jej chôdza, vlasy, myšlienky, pohľad, zvuk jej mäkkého hlbokého hlasu znejúceho tlmene, akoby potláčal skryté vášne. Nikdy som nedokázala čítať to, čo o nej napísali iní. Chcela som si o nej uchovať vlastný, ničím nerušený dojem a neoslabiť svoje nadšenie názormi ostatných."

umenie.jpg

Alžbeta vo svojom umeleckom svete

Uverejňovanie kráľovniných básní, zozbieraných povestí a rozprávok alebo úvah mnohým súčasníkom pripadalo extravagantné. Myslím si však, že to bol úprimný, spoločensky prospešný a do istej miery aj odvážny krok, ktorý Alžbeta spravila, keď pod pseudonymom Carmen Sylva (za ktorý sa však neschovávala) začala svoje práce publikovať. Aktívne vystupovanie na verejnosti spôsobilo, že práve Carmen Sylva bola prvou panovníčkou osobne, ktorej prejav sa zaznamenal na štyri gramofónové platne firmy The Gramophon Company. Pod svojím umeleckým menom kráľovná Rumunska -  Alžbeta v roku 1903 dokonalou výslovnosťou verejne predniesla päť vlastných básní vo francúzskom, nemeckom a anglickom jazyku.

Alžbetina životná púť skončila vo veku 73 rokov, v roku 1916 v Bukurešti, kde ju dnes pozná už každý malý školáčik. Jej príbeh nepoznám dokonale, ale múdrosť niektorých jej myšlienok ma zaujala natoľko, že by som sa o jej postave rada dozvedela viac. Tu sú niektoré z nich:

- "Vojna medzi dvoma vzdelanými národmi je vlastizrada na civilizácii."

- "V manželstve miesto lásky zaujme priateľstvo. Beda tým, ktorí tomu zavčasu neporozumejú."

- "Snaž sa živých milovať tak ako aj mŕtvych."

- "Najväčším šťastím a najväčším nešťastím je už nič si neželať."

- "Hlúposť derie sa vždy dopredu, aby bola videná, chytrosť stojí vzadu, aby videla."

 

Zdroje a fotografie:

http://www.juko56.dobrosoft.sk/www/index.php?option=com_content&view=article&id=65&Itemid=45

http://en.wikipedia.org/wiki/Elisabeth_of_Wied

http://www.radioservis-as.cz/archiv03/2203/22pub3.htm


http://dinastias.forogratis.es/regina-elisabetta-t550.html


https://istoriiregasite.files.wordpress.com/2012/05/regina-elisabeta-a-romaniei-carmen-sylva.jpg

http://arsreginae.files.wordpress.com/2011/04/cskoenigin.jpg

http://sylvaregina.files.wordpress.com/2010/02/bild2.jpg

http://nd01.jxs.cz/044/423/5d0f18567a_46777947_o2.jpg

http://alzbeta-sisi.blog.cz/en/0906/carmen-sylva-rumunska-kralovna-alzbeta

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?